Snažím sa zvládať náš každodenný rodinný chaos. Žonglujem medzi prácu, rodinu, školou a často medzi tým čo „chcem“ a tým čo „ešte musím„. Niekedy to ide ako po másle a inokedy to veľmi drhne.  Ale to je život.. ževraj 🙂

Od malička som milovala pohyb, biológiu a vždy ma zaujímala psychológia. Bola som veľmi ambiciózna a zameraná na výkon. Možno aj vďaka tomu som sa stala v mladom veku vicemajsterkou Európskeho pohára. Moje heslo bývalo „no pain no gain“. 

Nie je divu, že možno práve pre toto moje odhodlanie ma na niekoľko rokov polapil korporát. V tom čase som už mala syna, a ako to často býva, ten mi svojim príchodom prevrátil svet hore nohami. Nastavil zrkadlo, zmenil hodnoty a ja som pochopila, že ma čakajú veľké vnútorné procesy. Musela som sa stratiť na to, aby som pochopila, kto som a ako chcem žiť, a že je úplne v poriadku, keď sa to v čase celé mení. 

Bola som vyčerpaná, ubolená, zúfalá.. Moje telo kričalo o pomoc. Ako to však býva, človek mávne rukou a zatne zuby. Z každej strany som počúvala, že je normálne, že sme unavení alebo nás niečo bolí alebo máme PMS. Veď to tak majú všetci – vitaj v klube.

Ja som však cítila, že strácam samú seba, svoje zdravé telo. Klasické tréningy mi robili problém. Všetko sa zdalo byť náročné. Cítila som sa osamelo.
Diagnóza od doktorky – preťažená nervová sústava.

Začala som hľadať odpovede. Učila som sa o biomechanike pohybu, vývojovej kineziológii, výžive, spánku, cyklickosti, nervovej sústave, dychu, nastavení mysle a podobne. A stále som na ceste.
Okrem vedomostí sa však stále učím to, ako žiť viac v ľahkosti a uvoľnení.